DESIVÝ telefonát Judity (17) obžalovanej z vraždy Tomáša (†16): Hrozivý opis skutku!

Judite žilinský okresný súd vymeral zatiaľ neprávoplatne 12-ročné väzenie. Rozhodovať však bude ešte krajský súd.  Ona stále trvá na tom, že jej kamaráta u nej v byte zavraždil falošný elektrikár. Rozsudok považuje, rovnako ako jej rodičia, za nespravodlivý. V procese vidia pochybnosti a podľa nich nie je dôkaz o jej vine. Nedávno zverejnili na internete nahrávku jej telefonátu na tiesňovú linku. Na nej v rozrušení opisuje na zemi ležiaceho  kamaráta Tomáša († 16) v kaluži krvi,  ktorého život  v tom čase vyhasínal pre ťažké bodnorezné poranenia. 

Na desivej 13-minútovej nahrávke kričí, plače a volá na susedov, stoná a opisuje zranenia na svojej ruke, ktorú má, podľa jej slov, porezanú až do kosti. Operátoka tiesňovej linky jej radí, ako oživovať dobodaného Tomáša. Jeho život sa však nepodarí zachrániť ani privolaným zdravotníckym záchranárom. 

„No. Prišiel k nám do bytu taký, proste chlap. A tváril sa, že je elektrikár. A ja som tu bola iba s kamarátom, lebo mama nie je doma a on ho bodol proste... Dobodal mu celú hruď a celé brucho,“ vraví vystresovane na nahrávke Judita operátorke, ktorá sa jej pokúša vysvetliť, ako má Tomáša oživovať. Ona na to kričí od bolesti a vysvetľuje, že má porezané prsty až do kosti. Pokúšala sa volať o pomoc aj susedov, tí ju však odignorovali. 

Podľa Juditinej výpovede boli  s Tomášom  dlhoroční kamaráti.  Často sa spolu učili a skúšali, vždy mali spoločné témy na rozhovor, nechodili spolu, hoci si to niektorí ich kamaráti mysleli. “Tomáš nemal záujem o vzťahy s dievčatami, bol gay,” píše sa vo zverejnenom dokumente na webe. Judita vraj mala priateľa a vzťah medzi ňou a Tomášom nebol založený na partnerskej náklonnosti, ale na úprimnom kamarátstve. “V sobotu nadránom mali odchádzať na spoločný výlet do Londýna. Vo štvrtok poobede sa dohodli, že skontrolujú váhové limity batožiny a dohodnú si podrobnosti týkajúce sa cesty,” opisuje neznámy autor na spomínanej webovej stránke o Judite.

Podľa Juditiných slov uvedených v rozsudku, šli v osudný deň spoločne po ceste zo školy s kamarátkami tak, ako to robili často. Na rohu obchodného domu sa odpojili a zamierili k bytovke, kde bývala Judita. Kontrolovali si letenky, počúvali hudbu, posedávali v kuhyni, kde začala Judita nožom s čiernou rúčkou krájať jablká. Pomedzi to zalievala čaj a pokrájané jablká dala do misky. Dosku, na ktorej krájala jablká, umyla a dala do odkvapkávača. Nožík zostal v dreze. Vyšli na balkón a tam skúšali zaradiť tam vysadené kvety do rôznych čeľadí, pričom zistili, že jediný kvet, ktorý vedia zaradiť, je muškát.

Judita s Tomášom si pri tom všetkom, čo robili,  ani nevšimli, ako čas beží. Tomáša však čakal v ten deň volejbalový tréning, preto sa pred pol štvrtou rýchlo obul, obliekol si bundu a chystal sa vyraziť. “Zistil však, že nemá telefón, ktorý ako vždy niekam položil a tak sa vrátil ho pohľadať, ja som zostala v chodbe pri dverách. V tej chvíli zazvonil pri dverách muž oblečený v pracovnom odeve a povedal mi, že prišiel skontrolovať elektrinu. Mohol byť o hlavu vyšší ako ja. Bol to veľký, silný chlap. Mal kratšie tmavé vlasy a zdalo sa mi, že hnedé oči. Tvár mal skôr oválnu a mal mierne strnisko. Mal oblečené modré montérky na traky, pod nimi mal čierne tričko s dlhým rukávom a cez pravé plece mal prevesenú hnedú tašku s vecami, veľkosťou asi 40 cm. Zdalo sa mi, že bola rozdelená na také priečinky. Všimla som si, že bola otvorená, tak neviem, či mala aj nejaký uzáver. Topánky som si nevšimla. Na rukách mal hnedé rukavice, ktoré vyzerali ako pracovné. Povedal, že je z nejakej spoločnosti, a že ide skontrolovať elektriku a poistky. Nevedela som, že niekto mal prísť, snažila som sa mu vysvetliť, že rodičia nie sú doma, ja nemám 18 a preto bude musieť prísť inokedy. Začal naliehať, že to bude rýchlo a tlačil sa do bytu, zľakla som sa a zavolala na Tomáša. Keď Tomáš vyšiel spoza rohu, muž už stál vo dverách bytu. Oni sa na seba pár sekúnd iba dívali, ten chlap mal taký divný výraz,“ povedala Judita. Pokračovala tým, že chvíľu sa nič nedialo, no potom muž vybral z tašky nôž a začal útočiť na Tomáša.

Vraj jej prebleslo hlavou, že ho musí nejako brániť. Po prvých ranách sa vrhla pred neho a chcela chlapa vytlačiť z dverí. Skúšala ho chytiť za zápästie alebo ruky, vytlačiť ho na chodbu a zavrieť dvere. “Ako sa rozháňal tým nožom, tak som ho chytila za čepeľ noža namiesto zápästia a on ako potiahol, tak mi prerezal štyri prsty na pravej ruke. Prsty mi odvisli a začala z nich striekať krv. Strašne ma to bolelo, tak som sa od bolesti prikrčila a dala sa na stranu mimo jeho dosahu," opisovala Judita spôsob poranení jej ruky. Dodala, že pre silné krvácanie stratila vedomie a zosunula sa na zem práve vo chvíli, keď si pri pohľade na stojaceho Tomáša s dotrhaným a zakrvaveným trickou uvedomila, že musí privolať pomoc. Odtiaľ má vraj okno. “Pamätám si, že keď som sa opäť prebrala, videla som Tomáša, ako leží v chodbe na tom mieste, kde predtým stál. Ležal telom pri botníku a hlavou smerom k dverám. Nejako som sa postavila, bolo mi hrozne zle, na zvracanie, točila sa mi hlava a hrozne ma bolela ruka, lebo prsty mi viseli v 90-stupňovom uhle, vôbec som nimi nevedela pohnúť," vypovedala Judita. Keď sa prebrala, išla si podľa svojich slov umyť zakrvavené ruky, Tomáš bol už vtedy asi mŕtvy. Poutierala si ruky a zavolala mame. Tá jej kázala ihneď volať 112-ku. Urobila to a vybehla na chodbu. Zvonila susedom, otvoril jej iba jeden. Kričala naňho a žiadala o pomoc. 

Operátorka na linke 112 jej radila, ako poskytovať Tomášovi prvú pomoc a na miesto vyslala políciu a záchranku: “Posledných päť minút mi ale bolo strašne zle, tak som sa iba posadila na zem a kričala. Počula som výťah, kroky po schodoch, postavila som sa do dverí a kričala, že majú bežať úplne navrch na šieste poschodie. Prví dobehli policajti, hneď za nimi záchranári. Poslali ma von.” Záchranárom sa oživiť chlapca nepodarilo, ošetrili Juditu, v sanitke jej dali liek na upokojenie. O tom, že je Tomáš mŕtvy, sa dozvedela až v nemocnici.

Vražedný kuchynský nôž však našli pri prehliadke bytu medzi Juditinými vecami v zásuvke. "Ako som si v umývadle zmyla krv z rúk, čo tam bola, tak v tom kuchynskom dreze a aj na riade, ktorý bol v ňom, jej veľa zostalo. Keď som tam proste videla ten nôž, tak som sa zľakla, neviem čoho, ale jednoducho som sa zľakla. Chcela som ísť po ten uterák, tak neviem prečo, ale ten nôž som zobrala so sebou. Potom som prešla do izby, kde som si chcela zobrať uterák. A aby som mohla otvoriť ten šuflík, tak som nôž položila na zem a otvorila šuflík, ale potom som si všimla, že uterák je pod inými ďalšími vecami, tak som to nechala tak a išla do tej komody, čo je v chodbe. Nôž som nechala položený na zemi," snažila sa o vysvetlenie Judita. Lenže senát nepresvedčila a s prihliadnutím na dôkazy, ktoré sa našli pri obhliadke miesta činu, kamerové záznamy, aj výpovede susedov, dospel k záveru, že Tomáša zavraždila ona. 

Zástupca poškodenej rodiny nebohého Tomáša Ján Halagán sa odmietol vyjadriť k webovej stránke o Judite, na ktorej zatiaľ neznámy autor zverejňuje dokumenty o kauze ako aj konšpirácie o žilinských prokurátoroch a sudcoch: “Nebudem sa k tomu vyjadrovať, keďže je to živá vec.” Zatiaľ nie je vytýčený termín pojednávania na krajskom súde. 

Prvá minúta:

Operátorka: Tu je záchranná služba, prosím, čo sa deje?

Judita: Dobrý... Prišiel k nám do bytu taký, proste chlap, a tváril sa, že je elektrikár a ja som tu bola iba s kamarátom, lebo mama nie je doma a on ho bodol proste... Dobodal mu celú hruď a celé brucho.

O: Kde ho bodol, kde ho bodol?

J: No strašne veľakrát do brucha a do hrude.

O: Bodnutý teda opakovane. Počúvajte ma, reaguje na vás?

J: Nie, vôbec. On je úplne biely ako stena, vôbec sa nehýbe.

O: Pani, dýcha? Dýcha?

J: Nie.

O: Budeme ho oživovať dobre? Dajte ho na chrbát, budeme mu stláčať hrudník.  Dobre?

J: Okej... Au, au, au! Ja mám úplne dorezané ruky. Ja nemôžem nič urobiť!

O: Zvládnete to? Oživovať? Viete na niekoho zakričať? Aby vám prišil na pomoc!

J: Akože môžem skúsiť susedov, ale ja neviem, či sú doma.

Druhá minúta: 

O: Potrebujeme ho dať na chrbát.

J: Je na chrbáte. 

O: Ruky do stredu hrudníka a budeme ho stláčať do hĺbky 5 - 6 centimetrov. Dajte si na hlasný odposluch telefón.

O: Budeme ho oživovať, je tam ešte ten muž, ktorý ho napadol?

J: Nie, nie. On ho proste bodol a  odišiel. Tak ja som potom zamkla dvere.

O: Poďme ho oživovať, toho chlapca. Potrebujeme... Koľko máte rokov vy?

J: Šestnásť. 

O: Zvládnete to, poďme ho oživovať. Poďme sa o to pokúsiť, poďme mu skúsiť zachrániť život. Ako máte moc dorezané tie ruky?

J: Strašne, mne úplne kosti vidno na 3 prstoch.

O: Skúste, poďme, poďme, kľaknite si k nemu zboku k hrudníku, dajte si telefón na hlasný odposluch, budeme stláčať hrudník... Máte to nahlas, počujete ma?

J: Áno, mám.

O: Dobre. Poďme stláčať ten hrudník. Budem vám počítať, do stredu hrudnej kosti, hranou dlane, vystreté lakte, prsty nepotrebujete. Hranou dlane, vystreté lakte, ruku cez ruku a budeme stláčať, hej, kľaknite si k nemu a stláčame. Počítam, 1, 2, 3... 

Siedma minúta:

O: Máte niekoho, zohnali ste pomoc? Slečna! Slečna, slečna? Haló?

J: On ide zavolať manželku.

O: Pani, slečna! Poďme, stláčajme mu ten hrudník, pokračujme v tom, šikovno. Počítam vám... Kľaknite si k nemu, poďme, stláčajte...

(počuť krik Judity a hlas suseda)

O: Počúvajte ma! Haló, pane, vy ste sused? Haló! Počujete ma?

J: Ona mu povedala, že proste zavrela dvere a povedala mu, že... (nezrozumiteľné vyjadrenie) Nedívaj sa tam... Tak odišli obidvaja.

O: Odišli obidvaja odtiaľ?

J: Áno

O: Tak skúste to sama! Ste jediná, ktorá mu môžete teraz dať šancu, dobre? Stláčajme ten hrudník! Skúsme to, dobre? Kým tam neprídu záchranári...

ĎALŠIE FOTOGRAFIE ZO SÚDNYCH POJEDNÁVANÍ S JUDITOU SI MÔŽETE POZRIEŤ V GALÉRII.